[Portfolio] - [Author] - [Contact] - [Home]


All works copyrights
© Pavel Maria Smejkal

STARS

Život na tejto planéte chápem ako tendenciu vyvíjať stále zložitejšie formy organizácie hmoty. Forma organizácie hmoty je vlastne v určitom zmysle niečo ako myšlienka, idea. Svet ľudí je v tomto kontexte podobne priestorom pre vznik ideí, pričom základnou tendenciou je snaha po vzniku čo najväčšieho počtu čo najrôznejších ideí. Našou úlohou je prísť na akúkoľvek možnú myšlienku. Tak sa stalo, že človek prišiel aj na myšlienky, ktoré odporujú základnej tendencii prírody - vytvoriť čo najbohatšiu, najdiverzifikovanejšiu štruktúru životných foriem. Niektorí ľudia prišli s myšlienkou programového vyhľadenia niektorých skupín, či už na rasovom, náboženskom či inom selekčnom princípe. Človek,  produkt prírodného vývoja, sa postavil proti základnému zákonu prírody. Táto téma ma, ako človeka, nemôže nezaujímať, je to jedna zo základných otázok okolo ľudskej existencie: nie je človek vlastne omyl, defekt vo vývoji? Vychádzajme z toho, že aspoň naša realita sa nám nezdá vzdialená a spýtajme sa, či sa my sami sebe zdáme alebo nezdáme ako omyl prírody? A ak nie, prečo nám tak niekedy pripadá ľudstvo samo?

Už roky za zaoberám premýšľaním o vzťahu diktatúr k svetu slobodného individua, čo sa najvypuklejšie vyskytovalo v našom okolí počas 2. svetovej vojny. Situácia počas tohto svetového konfliktu nebola v širšom kontexte až taká výnimočná - pokusov o vyhladenie nejakej skupiny ľudí bolo v histórii viacero, nemožno teda tento problém považovať za celkom výnimočnú anomáliu. Naopak, je to jav, ktorý sa vyskytuje opakovane a ako takým s ním treba počítať aj v budúcnosti. Udalosti 2. svetovej vojny sú síce najrozsiahlejším pokusom o vyhladenie nejakej ľudskej skupiny, ale ja som si ju vybral preto, že je mne osobne najbližšia, je najznámejšia a zachovalo sa z nej najviac dokumentárneho obrazového materiálu. A tiež preto, že od tých čias prešlo už dosť rokov aby sa stala "históriou" pre väčšinu ľudí, ale pritom dostatočne živou históriou, veď aj môj život bol týmito udalostami významne ovplyvnený. Zbieram obrazový materiál a pozorovaním, vnímaním starých dokumentov sa snažím pochopiť o čo tu išlo, prečo sa veci udiali tak, ako sa udiali. Podobne ako v niektorých svojich starších prácach do týchto historických dokumentov zasahujem, vytváram hypotetické situácie, ktoré mi pomáhajú formulovať otázky a hľadať na ne odpovede.
A prečo sú nám zrazu ľudia spred šesťdesiatich rokov zdajú akosi povedomí?

Každý človek má potenciál. Väčšina z nás má obrovský potenciál. Mali ho aj ľudia na originálnych záberoch. Po digitálnych úpravách podoba na fotografiách evokuje tváre v súčasnosti celosvetovo známych "hviezd", väčšinou hercov, spevákov a hudobníkov, športovcov, vedcov, resp. ich ženských protejškov. Dnes predstavujú symbol úspechu, symbol využitia ľudského potenciálu, minimálne jednej z jeho tvárí /polôh/. Súčasne sa ale pýtam, mohli by sa títo ľudia dostať za určitých okolností do podobnej situácie? Mohol by som sa sám dostať do podobnej situácie? Čo musím, musíme, urobiť aby som, sme, sa do takejto situácie nedostali? Je vyššia životná úroveň a vzdelanie zárukou? Čo môže byť zárukou neopakovania sa týchto situácií? Alebo také záruky nemáme? Je možné, že sa tieto situácie musia opakovať? Nakoľko nás naša individuálna ľudská identita oddeluje od grandióznych historických procesov, ktoré idú akoby kdesi vysoko za nami, nakoľko sme my, súčasníci, súčasťou dejov dávno /?/ minulých. Bolo to skutočne dávno? Nie je to vlastne ešte stále naša súčasnosť? Kedy história prestáva byť súčasťou dneška, stane sa to vôbec niekedy?

Viem, zmenil som historické dokumenty, fotografie, ktoré uchovávame preto, že v nich pevne väzí naša spoločná historická skúsenosť, naša pamäť. Nebolo by lepšie do týchto starých fotografií nezasahovať a držať ich ako akési relikvie/konzervy/ pamäti bez akýchkoľvek zásahov naveky? Určite áno a som rád, že existuje množstvo inštitúcií, ktoré si túto úlohu vzali za svoju. Som ale súčasne presvedčený, že som svojimi zásahmi túto historickú skúsenosť len zvýraznil a priblížil dnešným ľuďom, pre ktorých už táto stará realita začína byť čímsi príliš vzdialeným, čímsi až neskutočným.

Pavel Maria Smejkal, 2006

Slovenský text.doc

[Portfólio] - [Autor] - [Kontakt] - [Linky] - [Služby]